AKO PSYCHICKY ZVLÁDNUŤ AKTUÁLNU SITUÁCIU A VYROVNAŤ SA S ŇOU? (MANUÁL)

Sme v situácii, v akej sme nikdy neboli, bojíme sa o blízkych a priateľov. Je úplne prirodzené, že nás to nenecháva ľahostajnými. Každá naša emócia, ale aj rozdielna emócia niekoho iného, je v poriadku v konfrontácii s nečakanou situáciou. Je však dôležité, aby sme jej venovali pozornosť a vedeli, že s ňou môžu súvisieť aj naše ďalšie reakcie a prežívanie.

V súvislosti s tým môžete u seba alebo u druhých vnímať:
  • ťažkosti s koncentráciou a pamäťou, zhoršený výkon,
  • nepokoj, podráždenosť a vnútorné napätie,
  • otupenosť zmyslov až apatiu,
  • pocit zahltenia, zaplavenia,
  • úbytok alebo, naopak, prebytok energie,
  • nechutenstvo, nespavosť,
  • plačlivosť, precitlivenosť,
  • intenzívne negatívne myšlienky spojené s budúcnosťou,
  • telesný diskomfort – bolesť hlavy, napätie v rôznych častiach tela.
Chceme Vám dať vedieť, že sme tu pre vás.

PRVÁ POMOC PRI ZHORŠENOM PSYCHICKOM STAVE 

Pomôcť si však môžeme aj sami. Prinášame vám stručný prehľad prvej pomoci v týchto náročných časoch:

  • Uvedomme si, že tieto pocity sú normálnou reakciou na nenormálnu situáciu, prijmime ich, neodsudzujme ich u seba ani u iných.
  • Prijmime fakt, že táto situácia tu jednoducho je, ale jedného dňa prejde.
  • Snažme sa zachovať pokoj, zhlboka dýchajme. Buďme aj v tomto ťažkom období láskaví a pomáhajme druhým.
  • Zostaňme v spojení so svojimi blízkymi a priateľmi. Dodáva to pocit bezpečia a zmierňuje to stres.
  • Obmedzme prístup k médiám. Sledovanie správ v nás udržiava napätie a pocit ohrozenia.
  • Vyhľadávajme informácie z oficiálnych zdrojov.
  • Nešírme neoverené správy a hoaxy.
  • Zapojme sa do komunitnej pomoci.
  • Strach, úzkosť či plač sú v tejto chvíli úplne normálne a pochopiteľné emócie. Nehanbime sa za ne. Naopak, hovorme o tom s blízkymi ľuďmi, nezostávajme s našimi myšlienkami a pocitmi osamote. Pomôže aj písanie denníka.
  • Počúvajme svoje vnútorné potreby a dajme im priestor – je v poriadku vyjadriť solidaritu či zapojiť sa do pomoci, ale aj nevyjadrovať sa a zostať neutrálny.
  • Vyhýbajme sa alkoholu a veľkým dávkam kofeínu – môžu podporovať napätie a úzkosť.
  • S dôverou sa obráťte na odbornú pomoc, ak cítite, že si s intenzitou negatívnych pocitov neviete sami poradiť.

AKO O AKTUÁLNYCH UDALOSTIACH HOVORIŤ S DEŤMI? 

Deti sú vnímavé a prirodzene chcú byť súčasťou diania, v ktorom sú  zapojení „ich“ dospelí. Počúvajú rozhovory rodičov, sledujú ich reakcie, citlivo vnímajú zmeny emócií u dospelých, kladú im veľa otázok. 

Ako sa rozprávať s deťmi o súčasnej ťaživej situácii? 

Naša dlhoročná spolupracovníčka, psychologička, psychoterapeutka, ale aj mama Hanka Ševčíková má pre rodičov, učiteľov či vychovávateľov tieto odporúčania:

  • Nevyhýbajte sa tejto téme, netvárte sa, že sa nič nedeje.
  • Hovorte s deťmi primerane ich veku, vaším spoločným jazykom.
  • To, čo sa deje, pomenujte tak, aby tomu vaše deti poruzumeli.
  • Môžete komunikovať rečou, ktorá je dieťaťu blízka – hrou, obrázkami, knihou, rozprávkou.
  • Nebojte sa vyjadriť aj to, že sa deje neprávosť.
  • Vyjadrite spolupatričnosť s obyvateľmi Ukrajiny, prípadne deťom ukážte, či a ako je vo vašich silách týmto trpiacim ľuďom pomôcť. Môže to byť pre ne dôležitá lekcia ľudskosti a súcitu.
  • Nechajte sa viesť ich otázkami.
  • Dajte priestor ich emóciám.
  • Pomenujte svoje pocity, obavy, ale nenechajte sa nimi pri komunikácii s dieťaťom zaplaviť.
  • Dajte dieťaťu pocítiť, že ono je v bezpečí.
  • Vyjadrite nádej vašimi slovami.
  • Dajte priestor aj iným témam, nemusíte sa o tom doma rozprávať neustále.

 

AKO PRISTUPOVAŤ K ĽUĎOM, KTORÍ UTEKAJÚ PRED VOJNOU NA UKRAJINE

Tento text je napísaný v rámci iniciatívy #ktopomozeukrajine. Je určený všetkým, ktorí sú alebo budú v kontakte s ľuďmi – prevažne deťmi a matkami – utekajúcimi pred vojnou z Ukrajiny. Môžu to byť ľudia z vedenia obcí alebo dobrovoľníci, ktorí pomáhajú s dopravou, prípadne ľudia, ktorí poskytujú ubytovanie.

1. Čo prežívajú ľudia, ktorí utekajú pred vojnou?

Vojnoví utečenci si so sebou nesú stres a traumu z prostredia, z ktorého utekajú – únik zo život ohrozujúcich situácií, strata rodinných príslušníkov, stresujúca cesta. Sú vystrašení a vo svojom prežívaní sú zraniteľní. K ich stresu môže prispieť aj neistota sociálneho zabezpečenia v novej krajine, neistota nového právneho statusu, život v zlých podmienkach, nedostatok zdrojov, jedla.

Čo je posttraumatická stresová porucha

Posttraumatická stresová porucha (PTSP) je jednou z psychických porúch, ktoré vznikajú následkom psychickej traumy. 

Medzi príznaky PTSP zaraďujeme:

znovuprežívanie spomienok na traumatickú udalosť,

vyhýbanie sa – človek sa snaží vyhýbať všetkému, čo mu ju pripomína,

zvýšené nabudenie – človek je neustále v strese a v strehu, má poruchy spánku a s tým súvisiaci jeho nedostatok,

zmeny v emóciách – podráždenosť, hnev, agresia,

zmeny v myslení a náladách – beznádej, neschopnosť prežívať pozitívne emócie.

2. Akú traumu prežívajú deti a ako sa prejavuje?

Traumu chápeme ako zážitok ohrozenia, ktorý je spojený s intenzívnym strachom, s ktorým sa dieťa nedokáže vyrovnať. Táto prežitá traumatická skúsenosť má hlboký vplyv na prežívanie dieťaťa, jeho postoje a reakcie. Preto sú reakcie traumatizovaných detí na ináč bežné podnety neprimerané (aj drobný podnet vyvolá búrlivú reakciu). Deje sa to preto, lebo po prežitej traume majú tieto deti scitlivený systém reakcií na stres, alebo im daný podnet niečím pripomína traumatickú skúsenosť (silné buchnutie mu môže pripomenúť výbuch bomby).

U dieťaťa sa môžu vyskytnúť vtieravé myšlienky, keď sa v mysli vracia k prežitým udalostiam. Môže sa utiahnuť do seba, bojí sa ľudí, silných zvukov. Je plačlivé, agresívne, alebo naopak, môže držať emócie hlboko vo svojom vnútri a nekomunikovať. Má pocit, že sa mu zrútil celý svet a nedokáže si predstaviť, čo bude ďalej. Pri vojnových utečencoch berme do úvahy, že zažili nesmiernu traumu, utekajú z nebezpečného prostredia a často prišli o blízkych.

Ako pomôcť dieťaťu, ktoré prežíva traumu?

  • Dieťa potrebuje obnoviť pocit bezpečia a istoty. Môžete mu povedať vety typu „Som tu teraz pre teba” alebo „Môžeš sa na mňa obrátiť, kedykoľvek budeš potrebovať“.
  • Uistite ho, že je v poriadku, keď prežíva rôzne emócie a buďte mu oporou. „Je v poriadku, že teraz prežívaš tento pocit.“ „Ide ti to veľmi dobre.  
  •  Nenúťte dieťa do kontaktu. Pre dieťa môže byť dostačujúci pocit, že ste tu preň a že stojíte pri ňom.
  • Vytvorte mu bezpečný kútik (stan s vankúšmi) – miesto, kde sa môže uchýliť, upokojiť.
  • Netlačte na dieťa, doprajte mu čas. Vyrovnávanie sa s traumou môže mať individuálny priebeh. Netlačte naň, aby sa rýchlo zotavilo, aby sa vám zverovalo. Niektoré deti hovoria o svojom prežití traumy, iné však nie. Dôležité je, aby vedeli, že môžu o nej hovoriť.
  • Odbremeňte dieťa od povinností. Nenechajte ho zlyhávať. V situácii akútneho traumatického zážitku je zasiahnutá racionálna a intelektová časť nášho systému.
  • Stojte pri dieťati vo chvíľach akútnych emócií. Plač, hnev, tras sú silné emócie spojené s traumou. Uistite dieťa, že to, čo prežíva je v poriadku, že môže plakať a má právo sa hnevať. Prejavte mu pochopenie. „Vidím, že plačeš. Prežívaš niečo, čo je ťažké a čo ťa rozplakalo.
  • Správajte sa k dieťaťu s rešpektom, partnersky, nie z pozície moci.

 

3. Ako sa prejavuje trauma u rôzne starých detí? (podľa vekových kategórii)

Malé deti reagujú na traumu často popretím, ktoré sa môže prejavovať, akoby sa im nič nedialo a akoby situáciu zvládali dobre a s nadhľadom.  Napriek tomu to môže byť tak, že jednoducho nemajú vnútorné prostriedky, aby si s ťažkými emóciami, ktoré v nich trauma vyvolala, poradili, a tak sa od nich akoby emočne “oddelia”. Niekedy sa stane, že dieťa na traumatické okolnosti zabudne, ale to je tiež často len obrana pred tým, čo nevedia spracovať samostatne.

Deti často reagujú na tramu rôznymi psychosomatickými ťažkosťami. Znamená to, že namiesto prežívania strachu a smútku majú bolesti brucha alebo hlavy, pociťuju nechutenstvo, nevedia spať, majú nočné mory, prípadne sa začnu pomočovať.

Deti môžu svoje emócie prejavovať aj priamo a silno – plačom, panikou, ustráchaným správaním, dezorientáciou, bezradnosťou.

Malé deti (1 – 5 rokov)

Možné reakcie:

  • nočné mory, nočný plač, volanie o pomoc zo spánku,
  • nový strach z tmy alebo zvierat,
  • prílišné lipnutie na rodičoch, strach o nich,
  • strata kontroly nad vylučovaním,
  • pomočovanie, zápcha,
  • problémy s rečou (koktanie, zadrhávanie v reči),
  • strata chuti k jedlu alebo zvýšená chuť jesť
  • náhla nehybnosť (sprevádzaná trasom alebo vydeseným výrazom),
  • dezorientácia, beh bez cieľa,
  • strach zo samoty,
  • strach z cudzích ľudí.

 

Ako pomôcť?

  • Podporte u dieťaťa vyjadrenie emócií cez hru a kreatívne činnosti.
  • Slovne dieťa upokojte a poskytnite mu fyzickú útechu.
  • Venujte dieťaťu zvýšenú pozornosť.
  • Pokúste sa dieťaťu zaistiť pokojný spánkový režim.
  • Dovoľte dieťaťu spať v izbe s rodičmi, pokiaľ nebude schopné    vrátiť sa do svojej izby.


Školáci 5 – 11 rokov

Možné reakcie:

  • regres v správaní, cmúľanie palca, podráždenosť, plačlivosť,
  • obavy o bezpečie, držanie sa rodiča,
  • agresívne správanie,
  • súťaženie so súrodencami o pozornosť rodičov,
  • nočné mory, strach z tmy,
  • odstup od kamarátov,
  • strata záujmov, zlá koncentrácia,
  • telesné prejavy: bolesť hlavy, bolesť brucha, prejavy detskej depresie.

 

Ako pomôcť?

  • Buďte trpezliví a tolerantní.
  • Vytvárajte pre deti príležitosti na hranie sa s kamarátmi.
  • Snažte sa s deťmi diskutovať.
  • Dočasne znížte nároky na výkon dieťaťa.
  • Snažte sa vytvoriť pre dieťa štruktúru dňa, ale nepreťažujte ho.

 

Staršie deti 11 – 14 rokov

Možné reakcie:

  • telesné prejavy stresu: bolesti hlavy, bolesti brucha, neurčité bolesti, kožné vyrážky,
  • poruchy spánku, poruchy príjmu potravy,
  • neprimeraný vzdor voči autoritám,
  • vyhýbavé správanie sa, odmietanie povinností,
  • agresivita, dištancovanie sa, strata záujmov, výstredné správanie sa,
  • strata záujmu o socializáciu s kamarátmi.

 

Ako pomôcť?

  • Dočasne znížte nároky na výkony dieťaťa.
  • Ponúknite mu spoločné aktivity zamerané na obnovenie každodennej rutiny.
  • Podporte jeho zapojenie sa do aktivít s vrstovníkmi.
  • Podporte skupinové diskusie zamerané na prežívanie katastrofy.
  • Dohodnite sa na štrukturovaných, ale nie náročných povinnostiach.
  • Venujte sa mu, buďte ohľaduplní, nestresujte ho.

 

Dospievajúci 14 – 18 rokov

Možné reakcie:

  • psychosomatické symptómy: vyrážky, tráviace problémy, astma, bolesti hlavy,
  • depresia, agresívne správanie,
  • zmätenosť, zlá koncentrácia,
  • izolácia, ľahostajnosť,
  • strata kamarátov,
  • poruchy spánku a príjmu potravy,
  • prebytok alebo nedostatok energie,
  • nezodpovednosť,
  • apatia.

Ako pomôcť?

  • Podporte účasť dospievajúceho v komunitnej práci.
  • Podporte ho aj v opätovnom zapojení sa do spoločenského života.
  • Podporte ho v diskusii o jeho prežívaní situácie, pomôžte mu ventilovať emócie.
  • Dočasne znížte vaše očakávania týkajúce sa výkonov.
  • Hovorte s dospievajúcim dieťaťom o jeho strachu.

4. Ako komunikovať s ľuďmi, ktorí zažili traumu?

Základom komunikácie s ľuďmi, ktorí zažili traumu, je jasná, empatická a maximálne pokojná komunikácia. Jej cieľom je ľudí v núdzi informovať, čo sa deje a čo sa bude diať, previesť ich situáciou s pocitom, že vedia, čo sa deje a že situácia môže byť aspoň čiastočne pre nich predvídateľná. S deťmi treba komunikovať pravdivo, ale primerane ich veku.

5. Ako s nim komunikovať neverbálne v prípade že nehovoríme rovnakým jazykom?

Treba klásť dôraz na to, aby náš neverbálny prejav bol pokojný a čo najviac zrozumiteľný a jasný. Treba sa snažiť používať univerzálne slová a gestá, pôsobiť priateľsky a bezpečne. Keď je náš prejav pokojný a stabilný, má to na ľudí, s ktorými komunikujeme, pozitívny dopad, pomôže ich to upokojiť a zmierniť ich úzkosť.

6. Čo je najdôležitejšie im poskytnúť na tíšenie traumy?

Hlavným cieľom je poskytnúť podmienky, ktoré budú prinášať pocit bezpečia a predvídateľnosti ako kontrast voči traumatickým okolnostiam spojeným s bytostným ohrozením a neistotou. Rodinní príslušníci by mali byť spolu a mali by mať možnosť vzájomne komunikovať. Dôležité je, aby boli informovaní o tom, čo sa deje a čo sa bude diať, aby mali prístup k základným informáciám, aby sa minimalizoval negatívny dopad na jedinca, ktorý sa často cíti vydaný napospas okolnostiam. Informácia o tom, kde som, čo bude nasledovať, aké mám možnosti ovplyvniť situáciu, pomáha obnoviť pocit kontroly nad situáciou a vplyvu na ňu, čo má veľký vplyv na následné zotavenie. Treba zabezpečiť základné potreby, to znamená prístup k hygienickým potrebám, k jedlu a tekutinám, zabezpečiť oblečenie, ktoré udrží tepelný komfort. Dôležité sú podmienky na odpočinok, ľudský prístup a psychologická podpora.

7. Aké prostredie je najvhodnejšie pre týchto ľudí vytvoriť?

Prostredie by malo byť čo najviac bezpečné – to znamená, že by malo poskytovať tepelný komfort, základné materiálne a hygienické vybavenie. Človek v núdzi by mal mať pri sebe blízkych a aj predmety, ktoré jeho pocit bezpečia umocňujú. Všetko, čo sa deje okolo, by malo byť pre neho predvídateľné a dobre vysvetlené, aby rozumel situácii, v ktorej sa nachádza. Treba sa vcítiť do jeho situácie a predstaviť si, ako by sme ju preživali my na jeho mieste. To nám často ukáže, ako najvhodnejšie reagovať.

8. Ako sa správať k rodinám, ktoré prišli spolu?

Pokiaľ je to len trochu možné, treba aby rodiny ostali spolu. Ak je nevyhnutné členov rodiny rozdeliť (napríklad v prípade, že jednému z nich treba poskytnúť neodkladnú zdravotnú pomoc), treba ostatných informovať o tom, čo sa bude diať, a upokojiť ich, aby sa o seba báli čo najmenej. Nasledovný kontakt treba umožniť čo najskôr.

AKO PRISTUPOVAŤ K ĽUĎOM, KTORÍ UTEKAJÚ PRED VOJNOU NA UKRAJINE – krízový manuál na vytlačenie

Prichádzate do styku s  ľuďmi, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine a chcete vedieť, ako k nim správne pristupovať. Tento materiál obsahuje krátke a výstižné rady, ktoré vám môžu pomôcť so správnym prístupom a porozumením k ich situácii. Je pripravený na stiahnutie a vytlačenie.

Krízový manuál na vytlačenie

INFORMÁCIE PRE UKRAJINCOV PRICHÁDZAJÚCICH NA SLOVENSKO
Інформація для українців, які приїжджають до Словаччини

Všetky odpovede na základné otázky ako kde požiadať o dočasný či politický azyl, prihlásenie detí do škôl nájdete na tejto stránke: https://ua.gov.sk/

Усі відповіді на основні питання, наприклад, куди подати клопотання про тимчасовий чи політичний притулок, реєстрація дітей у школах, можна знайти на цій сторінці: https://ua.gov.sk/

Follows

Share This

Share this post with your friends!