Kniha o rodičovstve pre deti vo veku od 0 – 18 rokov

LEE, Nicky a Sila. 2011. Zavedenie disciplíny Kniha o Rodičovstve vyd. Familiaris s. 163-190. ISBN 9788089428069.
Prečítal a spracoval Drahoslav Poloha.

• Ako môžeme rozvíjať rodinnú identitu? Ako môžeme vyhovieť najhlbším potrebám našich detí? Ako a kde máme nastaviť hranice? Ako môžeme preniesť naše hodnoty na deti?
  

Zavedenie disciplíny

Nikdy nie je neskoro učiť, usmerňovať, trénovať a naprávať. Stanovením hraníc kladieme dobrý základ pre budovanie charakteru, sebadisciplíny a zrelosti. 

Deťom treba dávať pociťovať dôsledky ich nesprávneho konania. Deti v rodičoch v tomto období nepotrebujú najlepších priateľov, ale čestnú a láskavú autoritu vytvárajúcu bezpečné prostredie pre ich rast.

Čo vás odrádza od stanovenia hraníc?

Disciplína je vyčerpávajúca bez ohľadu na vek dieťaťa – Pozor na rozdiel medzi dlhodobým úžitkom verzus krátkodobým pokojom. Čím viac to odkladáme, tým viac priestoru na množenie problémov vytvárame sebe aj deťom. 

Disciplínu pokladáme za opak lásky – Snaha o posun hraníc je skúšanie detí či sa pri svojich rodičoch môžu cítiť bezpečne. Disciplína, ktorá vie povedať “nie” učí dieťa pravej láske.

Bojíme sa, že ak naše deti potrestáme, nebudú nás mať radi – Ak rodičia nemajú dobrý vzťah medzi sebou, môže nastať medzi nimi súperenie o priazeň dieťaťa.

Obávame sa reakcií našich detí – Ich záchvaty hnevu, plač a krik im neublížia. Nebojte sa.
Venujme pozornosť tomu AKO určujeme hranice.

Sami máme zlé skúsenosti z detstva s neprimeraným alebo nespravodlivým uplatňovaním disciplíny – Nedostatok lásky často spôsobuje vzdor aj voči hraniciam.

Autoritatívne rodičovstvo – Pre takého rodičovstvo je nevyhnutná rovnováha prejavov lásky – prívetivosť a pevný postoj – vláda, pre vytvorenie účinnej disciplíny. (Sue Palmer)

Štyri typy rodičovstva

Autoritársky (despotický), Zhovievavý, Ľahostajný a Autoritatívny

1. Autoritársky (despotický)

(R)odičia: Nekompromisní, dominantní spôsob uplatňovania pravidiel bez voľby či diskusie dieťaťa.

(D)ieťa: Dobre vychované a poslušné s množstvom potlačených emócii. Tendencia neskoršieho deštruktívneho a asociálneho správania sprevádzaného úzkosťami a strachu v snahe uspokojiť všetkých okolo seba.

(S)céna 1- Anna (4) z ihriska pri uchmatnutí lopty od Sáry (4): “Okamžite poď sem a vráť Sáre loptu.”

(S)2 – Richard (12) si chce pozrieť nevhodný film lebo jeho kamaráti ho už videli:Rodič sa nahnevá a nedovolí mu pozerať už žiaden film

2. Zhovievavý typ

(R): Priateľskí, ústupčiví, zhovievaví, prívetiví, poddajní, uprednosťnujúci záujmy detí, okamžite reagujú na potrebu, dovoľujú robiť deťom čo chcú len aby ich “nestratili”. 

(D): Milované, sebaisté, ťažšie prispôsobivé a horšie vychádzajúce s inými ľuďmi, plné nárokov, s potenciálom väčšej miery závislosti na návykových látkach. 

(S)1: Keďže Anna by mala mať slobodu naplno prejavovať svoje túžby rodič sa len ticho prizerá ale nič nehovorí.

(S)2: Po dlhom prosíkaní: “Tak si to pozri.”

3. Ľahostajný

(R): Nedostatočná pozornosť venovaná výchove, sústredenie sa na komplikácie života alebo absencia pocitu zodpovednosti.

(D): Bez sebaúcty s veľkým sklonom k poruchám správania, vedúce k sebadeštruktívnemu a asociálnemu správaniu.

(S)1: Rodič si nevšíma čo sa deje, vybavuje telefonicky iné záležitosti. .

(S)2: Richard pozerá vo vlastnej izbe všetko, čo chce.

4. Autoritatívny

(R): Prívetiví, neoblomní, láskaví, vľúdni, pozorní, načúvajúci, reagujúci na obavy so slobodou samostatného rozhodovania, pevní, stanovujúcii pravidlá pre bezpečie a istoty, selektujúci čo deti pozerajú, uplatňujúci denné rituály.

(D): nezávislé, zrelé, so sebaúctou, sebakontrolou, zdravou zvedavosťou, priateľské, iniciatívne a plné optimizmu.

(S)1: “Lopta patrí Sáre. Viem, že by si sa s ňou rada zahrala, ale najprv sa jej pekne opýtaj, či ti ju požičia, keď sa pohrá.”

(S)2: “Vysvetlím ti prečo film nie je vhodný a pomôžem ti vybrať niečo vhodnejšie.”

Učiť deti o následkoch ich správania

Dôležitosť prepojenia hraníc s dobrými a zlými následkami.

Logické dôsledky – Dovoliť deťom znášať i nepríjemné dôsledky ich konania, je často najlepším spôsobom k zmene správania. 

Vyvodené následky – Podstata trestu ako negatívny dôsledok za zlé správanie nesmie zostať iba pri telesnom treste. 

1. Kde začať

Tam kde práve ste.

• Pravidlo 1: Začnite s jednym podnetom
• Pravidlo 2: Nemusíte byť ako iné rodiny
• Pravidlo 3: Neporovnávajte
• Pravidlo 4: Komunikujte s niekym o vašej situácii a určite si prvý krok.
• Pravidlo 5: Žiadne okamžité výsledky
• Pravidlo 6: Chváľte ich za dobré správanie, stimulujete tým správne rozhodnutia. 

Ako nato?

Zastaviť sa a premýšľať – Skúmajme čo môže negatívne správanie našich detí spôsobovať. Musíme za každú cenu ihneď situáciu riešiť?

Pomôcka “STOP” pre určenie naliehavosti priameho alebo miernejšieho jednania pri ich správaní:

(S)TRACH – Zistiť zdroj znepokojenia, úzkosti, rozrušenia zo školy, obavy o rodinnú situáciu, ktorej sú svedkami

(T)RÁPENIE – Zistiť čo naše dieťa potrebuje tým, že budeme sedieť s ním v jeho trápeni (v tichosti, objatí…)

(O)DPOČINOK – Deti sa často potrebujú po príchode zo školského prostredia alebo z prespávačky u kamaráta znormalizovať. Potrebujú chvíľu čas a priestor priestor, bez nutnosti reagovania na ďalšie požiadavky.

(P)OTRAVA – Nie je dieťa hladné?

Dávať deťom príklad – Deti sa učia pozorovaním. Naše správanie voči nim, ale aj voči sebe samým je kľúčovým nástrojom výchovy.

Spolupracovať navzájom – Všetky deti do nejakej miery disponujú nevedomou taktikou “rozdeľuj a panuj” a skúšajú ktorý z rodičov bude poddajnejší. Rodičia potrebujú mať vopred dohodnutý jednotný prístup podporujúci sebaistotu svojich detí.

Tipy na spoluprácu a riešenie rozdielov:

• Ak vám to vo vzťahu iskrí, ste unavení a sú s vami deti, treba riešenie rozdielov naplánovať na iný čas.
• Určite si hlavný problém konfliktu.
• Striedajte sa v rozprávaní a počúvaní.
• Zapisujte si spoločne zistené návrhy, inšpirácie a riešenia.
• Hľadajte až kým nájdete pre oboch prijateľné riešenie.
• Po vyskúšaní nefunkčného riešenia si nechajte možnosť vrátiť sa k zoznamu riešení.
• Ak treba, vyhľadajte pomoc.

Ten najlepší spôsob výchovy prichádza tam, kde rodičia v slobode uplatňujú rodičovskú výchovu prirodzene. Spoločne odsúhlasené hranice sú dôležitejšie ako presne stanovený spôsob výchovy detí.

V prípade nevlastných detí je tento princíp ešte naliehavejší.

Udržiavať si zmysel pre humor – Humor pomáha udržať si nadhľad pri skúške našej trpezlivosti a deťom urobiť hranice príjemnejšími. “To oblečenie v tvojej izbe na zemi, vyzerá akoby ho niekto zahodil. Daruj ho niekomu”. 

Vytvoriť rovnováhu – Obraz širšieho chodníčka, kde je dosť priestoru na vyšliapanie svojej výchovnej cestičky je lepšia ako kráčanie po napnutom lane dvoch extrémov – tvrdosti a voľnosti. Vyberte si vlastné bojisko. 

Prispôsobiť svoj prístup – Deti sa hýbu vo vývojových fázach, v ktorých sa schopnosti našich detí výrazne menia. K tomu treba prispôsobovať i hranice. 

Chápať stanovenie hraníc u detí ako proces – Čas, keď si naše dieťa bude vedieť samo stanoviť hranice svojho správania je proces. Pre menšie deti, ktoré nechápu širšie súvislosti, sa musíme rozhodovať my. Rastom ich veku, je našou úlohou dávať stále viac priestoru ich vlastným rozhodnutiam. Je to pomalý proces zakorenený v ponaučeniach z dlhodobých následkov vlastného konania a z uplatňovania primeraných obmedzení.  Jedného dňa prinesie ovocie úcty voči ľuďom, majetku a vlastnému životu.

Záver

“NIE” je zázračné slovíčko produkuje v našich deťoch sebaúctu potrebnú pre úspešne zvládnutie dospelosti. Našu zodpovednosť ich vychovávať nikto iný nepreberie. Ak dovolíme, aby deti vládli nad rodičmi, budú v nevýhode kamkoľvek pôjdu. 

Zastavte a zamyslite sa:

• Vedia vaše deti, kde sú hranice?
• Viete vy, kde sú hranice? Ste s nimi spokojní?
• Kedy ste naposledy povedali svojim deťom “nie” a neustúpili ste?
• Máte vy a váš manžel/manželka/partner rozličný názor na disciplínu? Ste pripravení prediskutovať najťažšie problémy spoločne, alebo potrebujete pomoc pri hľadaní spoločného prístupu?